Prějdti k sodržanju

Kot

Izvor: Vikipedija
Kot, kotka
Felis catus
Domašny kot
Domašny kot
Časovy intervalHolocen do nastoječego (9,500 lět tomu prěd)
▼ 0.0095–0 Ma
Status shranjenjaOdomašnjena životina
Naučna klasifikacija
DomenEukaryota
CarstvoAnimalia
TipChordata
KlasaMammalia
RedCarnivora
PodredFeliformia
SěmejstvoFelidae
PodsěmejstvoFelinae
RodFelis
VidF. catus
 Brandt, 1841
Binominalno ime
Felis catus (Linnaeus, 1758)[1][2]

Kot, kotka, takože imenujema domašna kotka, jest neveliky odomašnjeny mesojedny sosavec. To jest jedinstveny odomašnjeny vid iz rodiny kotovyh (Felidae). Dosegnenja v oblasti arheologije i genetiky pokazali, že odomašnjenje kota proizošlo na Blizkom Iztoku okolo 7500 lět prěd N. E. Obyčno kota držet kako domašnjego zvěra i rabotnogo kota, ale on takože svobodno prěměščaje se kako diky kot, izběgajuči kontakta s člověkom. Jego cěnet ljudi za kompanstvo i sposobnost ubivati škodnikov. Jego vtegajeme nogte sut prisposobjene za ubijstva malyh vidov žrtv, takyh kako krysy i myši. Kot imaje silno, gybko tělo, brze refleksy, ostre zuby, nočno zrěnje i dobry njuh. Kot jest socialny vid, ale jest samotny lovec i sumračny predator.

Intelekt kotov projavjaje se v jih sposobnosti adaptovati se i učiti se srědstvom observacije, a takože rěšati problemy. Studiovanja pokazali, že oni imajut silnu pamet, projavjajut nevroplastičnost i demonstrujut kognitivne navyky, ktore sut sravnime s navykami malogo dětete. Komunikacija kotov vključaje mjaukanje, murčanje/predenje, trělj, šipjenje, ryčanje, hrjuhtanje i jezyk těla. Oni mogut slyšati zvuky zamnogo slaběje i zamnogo vysokočestotněje za člověčskogo uha, napriklad, te, ktore izdavajut mali sosavci. Koti takože izlučajut i pojmajut feromony.

Domašni koti strěčajut se vsekde po světu, hot jih popularnost kako domašnyh zvěrev različaje se v zavisnosti od regiona. Iz priblizno 600 milionov kotov vo vsem světu 400 milionov žive v Aziji. Kako kraj s največšeju kolikostju domašnyh kotov, lideruje SŠA s 73,8 milionami kotov.

Gledite takože

[praviti | praviti izvorny kod]
  1. Linnaeus, C. (1758). "Felis Catus". Systema naturae per regna tria naturae: secundum classes, ordines, genera, species, cum characteribus, differentiis, synonymis, locis (in Latin). Vol. 1 (10th reformed ed.). Holmiae: Laurentii Salvii. p. 42.
  2. Wozencraft, W. C. (2005). "Species Felis catus". In Wilson, D. E.; Reeder, D. M. (eds.). Mammal Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference (3rd ed.). Johns Hopkins University Press. pp. 534–535. ISBN 978-0-8018-8221-0. OCLC 62265494.

Vnešnje linky

[praviti | praviti izvorny kod]

Tutoj članok imaje prěvod iz članka «Cat» na anglijskom (spis avtorov; dozvoljeńje CC BY-SA 4.0).